Cez letné prázniny, aj keď deti trávia väčšinu času vonku, určite prídu vhod aj knižky. V čase obeda, keď je vonku najsilnejšie slnko, ukryte sa do tône a čítajte. Milovala som studený dom starých rodičov, ktorý v lete nepustil dnu až toľko tepla vďaka hrubým múrom. A ich staručké knihy, ktoré čítavala ešte moja mama a jej súrodenci ako detváky. Čítajte deťom večer pred spaním, v lete je dlho svetlo a nie a nie sa pobrať do postieľky. Možno sa časom naučia listovať si v knihách samé a neskôr si ich budú samé čítať.
Vybrala som detské knižky s prázdninovou tématikou, ktoré máme alebo ma zaujali a chceli by sme mať. Ak vás zaujíma viac, kliknite na názov knihy a tým sa posuniete v tomto siahodlhom článku práve na ňu.
Zoznam knižiek:
Andrea Gregušová: Operácia orech a iné dedkoviny
Personalizovaná knižka Dinosaury
Hana Zelinová: Dovidenia Zuzanka
Zuzanka na výlete, Zuzanka na prázdninách
Marta Hlušíková: Môj dedko rýchly šíp
Petra Nagyová Džerengová: Klára a mátohy
Ivana Peroutková: Anička pri mori, Anička v Austrácii, Anička v meste, Anička na horách
Angela Nanettiova: Môj dedko je čerešňa
Prečítané prázdninové knižky:
Prvá knižka, ktorú vám chcem odporučiť je knižka Operácia orech a iné dedkoviny (autorka Andrea Gregušová); knižka je určená pre vek 6+, ale kľudne sa dá čítať už zvedavým škôlkarom.
Hrdinami sú bratia Ivan a Ondrík a ich lapajskí dedkovia. Pretože babička šla do kúpeľov, boli prázdniny chlapcov ohrozené, ale dedkovia sa pochlapili, že predsa chlapcov zvládnu. Dedko Vilko (pravý dedko) je na vozíčku, lebo nemá nohy. Je najmladší z troch dedkovských bratov. Dedko Vendelín má veľmi silné okuliare, bez nich skoro nevidí. Dedko Vinco, zasa veľmi slabo počuje. Do kopy jeden dokonalý chlap 🙂
Všetky príbehy v knižke sú veselé, zachytávajú pravú dedinskú atmosféru – so zvedavými susedkami, aj potmehútskymi dedkovskými riešeniami. Možno aj rodičom, čo budú knižku deťom čítať, pripomenie ich prázdniny. Čo sa mi nepáčilo – poukazovanie na zlé vzťahy so susedmi. Hoci nie som zástancom čisto pozitívnych kníh a máme to šťastie, že máme len dobrých susedov, tak knižka akoby trochu to robenie si priekov medzi susedmi podporuje, aj keď vtipným spôsobom.
Musíte uznať, už predsádka je prázdninová – cibuľka ráno odtrhnutá v záhradke alebo palacinky s džemom (väčšinou nimi rozmaznávajú staré mamy, no palacinkový je aj dedko Vinco):
Tu sa nám dedkovia predstavia:
Ďalšiu knižka, ktorá má prázdninový námet, dostala naša G. na Vianoce od tety, je to „personalizovaná knižka“ Dinosaury z vydavateľstva Modrý slon. Zaradila by som ju pre vekovú kategóriu 4+. Pred kúpou knižky je možné oznámiť dve mená detičiek a celý príbeh je potom prispôsobený tak, že detičky sú hlavnými postavami. V ponuke vydavateľstva Modrý slon je viacero príbehov – o princeznách, vílach, zvieratkách strašidielkach, Zoo, dinosauroch – takže sa môžete trochu prispôsobiť záujmu svojho dieťaťa.
V našej knižke dobrodružstvo zažíva G. a jej malý bratranček A. spolu s dvoma deťmi z pralesa. Splavujú spolu rieku a dostanú sa do spárov dinosaurov. Príbeh je napínavý, deti zažijú strety s dinosaurami, s búrkou i rozvodnenou riekou. Je to trochu podobný námet ako Cesta do praveku, aj sme veru hľadali tento starý český film, aj našli aj pozreli. Knižka Dinosaury podľa mňa nemá ambíciu naučiť deti niečo o dinosauroch, skôr je to príbeh o priateľstve a spoločnom zdolávaní nástrah a nebezpečenstiev. A je to pre tých, čo sa radi trošku boja 🙂 Treba deťom dočítať jedným dychom, aby bolo jasné, že sa všetko dobre skončí.
Formát knihy je asi A4, polovica sú celostranové farebné obrázky a polovica text. Obrázky nie sú personalizované, ale vedia vsadiť fotografiu s venovaním v úvode knižky. Knižka je u nás v obľube, vraciame sa k nej, aj dnes som ju čítala na dobrú noc, lebo G. ju našla na stole, keď som robila foto.
K mojim detským prázdninovým klasikám patria Dovidenia Zuzanka (autorka: Hana Zelinová) alebo Hlupáčik s velikánskou jednotkou (autor: Rudo Móric) alebo Odvážna školáčka (autor: Jevgenij Lvovič Švarc) . Boli to všetko knižôčky, čo sme dostali ja alebo sestra za vysvedčenie. Z rodičovskej knižnice som si uchmatla zatiaľ len knižku Dovidenia Zuzanka, takéto staručké a dočmárané vydanie:
Je to knižka o Ivankovi, ktorému sa má čoskoro narodiť súrodenec a malej Zuzanke, ktorá príde na návštevu k susede, pani Malíkovej. Sú to posledné Ivankove prázdniny pred nástupom do školy, milé krátke príbehy, čo všeličo Ivanko a Zuzanka povystrájajú – Zuzanka sa stratí v psej búde, objavujú spolu more na konci ulice, zasadia spolu čokoládový strom. Knižka poteší škôlkarov aj prvých čitateľov. Ja si pamätám, že som veľmi nerada čítala v prvej a druhej triede. Moja sestra bola dobrý a prísny učiteľ však vidíte tie známkami popísané strany 🙂 Knižka mala i novšie vydanie, v roku 2001, no aj to už nájdete asi len v bazárikoch, či antikvariátoch, ak sa vám pošťastí.
Hlupáčik s velikánskou jednotkou je knižka stvorená pre predškolákov a prváčikov, o prvých vypadnutých zúbkoch, a prvom roku v škole. Hlupáčik je hlupáčikom s velikánskou jednotkou pretože smúti, že na vysvedčení dostala iba jednu jedinú jednotku. (A verabože neviem, či sú teraz prváci hodnotení za každý predmet zvlášť alebo ako kedysi my – jednou zhrňujúcou známkou na celom vysvedčení. Vždy vravím, že rastiem s mojim dieťaťom – zatiaľ G. nie je prváčkou, tak som ta ešte ani ja nedorástla a nepátrala po tom.)
Odvážna školáčka je príbeh svojhlavej prváčky Marusie, čítala som ho do nemoty. Moja sestra si po nej dokonca pomenovala aj svoju najväčšiu bábiku. (Veď viete, najväčšia bábika je len jedna a je významná.) Veľmi dobre som sa dokázala stotožniť s Marusiou, napríklad keď musela písať ceruzkou, hoci ostatné deti už smeli atramentom, lebo som škriabala ako kocúr. Možno dnešné deti by nie všetko z knižky pochopili, predsa len som vyrastala ešte v komunizme a s ruskými reáliami sme boli oboznámení trochu viac. Musím si ju nabudúce vziať a trochu si ju pripomenúť (a zhroziť sa nad všetkým sovietskym?).
Čítavate deťom aj takéto starinky? Konečne ako rodič chápem ten generačný skok, že nie všetko čo som zbožňovala a uctievala a páčilo sa mi, bude zbožňovať a uctievať i moje dieťa. A vďaka mojím rodičom za to, že vravievali, že deti musia prerásť svojich rodičov, že si samé musia formovať svoj vkus, objavovať novinky, kotré sa im už chápať nepodarilo.
Ďalšia moja obľúbená prázdninová starinka je knižka Lujza a Lotka (autor: Erich Kästner). Príbeh sestrier – dvojčiat, ktorých rodičia sa rozviedli a rozdelili si deti. No tie o ničom netušili, stalo sa to pokým boli bábätká. Stretli sa na prázdninovom pobyte, sprvu sa nenávideli, akoby jedna druhej ukradli podobu. Líšia sa len tým, že jedna nosí lokne, druhá vrkoče. No veľmi rýchlo zistili, že sú sestry, a odvtedy boli nerozlučné a ukuli spiklenecký plán, že sa na konci prázdnin vymenia. K ockovi sa vrátila Lotka a k mame Lujza. Nie je ľahké predstierať, že sme niekto iný, ani ak to je naša sestra, dvojča. Nakoniec sa všetko dobre skončilo a mamka s ockom si znovu našli k sebe cestu. Je to príbeh už pre väčšie deti, požno tak v tretej, štvrtej, piatej triede. Ja som ho našej G. čítala, lebo si knižku vybrala, bolo pre ňu trochu zložitejšie sledovať a chápať text, kedy je Lotka Lotkou a kedy je Lotka Lujzou, preto som jej potom príbeh iba prerozprávala, zrozumiteľne jej veku… no vrelo odporúčam pre staršie deti, príbeh je výpoveďou o rodinnom šťastí a veľa má čo povedať i dnes. Dá sa nájsť i staručký čiernobiely film, ten G. pozerala rada, dej sa chápal jednoduchšie. Dokonca Lujza a Lotka vyšla vlani vo vydavateľstve Albatros v novej, českej podobe. My máme takéto staršie vydanie:
Séria knižiek o Zuzanke je medzi predškolskými deťmi, veľmi obľúbená. A v obchodíkoch veru beznádejne vypredaná, musíte si knižky vystriehnuť v bazárikoch, na knižných burzách alebo v knižnici. Zaradovala som sa, keď som ich u nás v mestskej knižnici zbadala. Zatiaľ sme si požičali knižku Zuzanka na výlete.
Potešila ma ľahkosť písania, čitateľnosť príbehu o Zuzanke. Dnes ideme do knižnice, požičiame ďalšie. Čítali sme predtým knižky zo série Heidi (tiež z mestskej knižnice) a hoci sa našej G. veľmi páčili, mne ako čítajúcemu sa sem-tam neppozdávalo, že kus deja bol preskočený a príbehy na seba nenadväzovali (Heidi a jej priatelia, Heidi na cestách). Odvtedy k sériám knižiek pristupujem trochu opatrnícky, s domnením, že prvý príbeh je ten naj a ostatné sú dorábky 🙂 Prvý príbeh Heidi, dievčatko z hôr som zohnala skoro novú v bazáriku, lebo k nej sa G. opakovane rada vracia. A ten by som vám tiež ako prázdninovú četbu odporučila, pretože je to akoby z našich Tatier (hoci v skutočnosti z Álp) , môžete si predstavovať vôňu lúčok, zurčanie Belej, zafajčený Kriváň. Chcela by som neskôr nájsť aj originálny príbeh o Heidi alebo aspoň film. Kde deduško bol spočiatku naozajský mrzút, s ktorým sa Heidi nežilo ľahko a ktorého ľadové srdiečko roztopila.
List želaní (prázdninové knižky, ktoré nemáme, ale chceli by sme):
Môj dedko rýchly šíp (autorka Marta Hlušíková) – o prázninách dievčatka Rinky u indiálnskych starých rodičov, čo miesto strašiaka do maku, majú indiánsky totem 🙂 túto knižku odporučila jedna mamina v skupinke na koníku, sú tam aj náhľady do nej, je krásne ilustrovaná. Odporúčam pre detičky, čo majú indiánske obdobie, či pôjdu do indiánskeho tábora – môžete im čítaním knižky tematicky doplniť večery. Veru veľmi by sa hodila aj nám, pretože našu G. chytilo vyrábanie indiánskych čeleniek pre jej plyšákov, pozeráva tento týždeň rozprávky o indiánikovi Orlie pierko. „Mami, ja som síce Hviezdička, ale povahu mám ako Orlie pierko, som ako on, len som dievčatko.“ Máme ešte jednu starinku Indiánska romance od Bohumila Říhu, možno sa zatiaľ pustíme do čítania tej 🙂
Čítala som si recenzie i náhľady do knižiek autorky Marty Hlušíkovej, jej reč je poetická i vtipná, všíma si detaily, ktoré možno iný nie, a je skvelé, že nás na ne upozorní. Určite by sa oplatili i jej Bublinkové rozprávky alebo Strelené rozprávky – ako čítanie pre škôlkárov, alebo pre prvých čitateľov. Vtip a streštené nápady sú lákadlom pre ďalšie a ďalšie čítanie.
Knižka Klára a mátohy ma zaujala, lebo rieši detský strach. Klára ešte čoskoro bude mať šesť rokov, po prázdninách ide do školy. Kláru strašia mátohy spod postele, ktoré jej nedovolia spať samej vo svojej posteli. Ako sa zbaviť strachu? Ako poraziť tie nešťastné mátohy? To je prázdninová úloha pre Kláru a jej dedka. (Obrázky som si požičala z Martinusu a gorily.)
Možno ste sa stretli s niečím podobným aj u svojich detí, že mnohé veci, ktoré zvládli pred časom samé, zrazu nie sú samozrejmosťou a vyžadujú vašu prítomnosť a pomoc. Zaspávali už samé, chodili samé na vecko, a zrazu majú obdobie, že sledujú každý tieň, boja sa prejsť po nezasvietenej chodbe… tak preto by ma zaujímalo, ako Klárine starosti jej dedko rozriešil. U nás toto obdobie nastalo, keď G. začala mať v obľube strašidelné rozprávky, vždy si od ocka pred spaním nejakú pýtala a potom jej sníčková fantázia urobila svoje 🙂
Séria knižiek o Aničke (autorka: Ivana Peroutková) by mohla deti zaujať podobne ako séria knižiek o Zuzanke. Anička pri mori, Anička v Austrálii, Anička v meste, Anička na horách… tieto, čo som vybrala sú s prázdninovou/cestovateľskou tématikou (o horách je zimná). Podľa obrázkov a zvolených tém sa mi knižky zapáčili, určite by som ich rada mala v našej knižnici. (Obrázky sú požičané zo stránky vydavateľstva Albatros, nájdete tam aj ukážkové kapitoly v Slovenčine alebo Češtine.)
Pri hľadaní detských kníh ma zaujala autorka Angela Nanettiova a názory čitateľov na jej diela. Jej príbehy nie sú bezstarostné, ako ostatné detské knižky bývajú. Venuje sa emóciám, ktoré väščninou pred deťmi skrývame, aj keď konkrétny dôvod nemáme, len si myslíme, že sú ešte príliš malé aby pochopili. Môj dedko je čerešňa je o chlapcovi, jeho večne zaneprázdnených rodičoch a o svojráznom dedinskom dedkovi Ottavianovi, ktorý má pre vnúčika vždy čas, pochopenie i čosi tajomné. Má odvahu vlastným telom ubrániť košatú čerešňu Felicitu pred mužmi s buldozérmi a motorovou pílou… Kto zachráni milovanú čerešňu, keď tu zrazu dedka niet? Je to príbeh o živote a smrti, blízkosti a odlúčení, šťastí i bolesti. Aj u nás je to tak, že ja už maminu ani otca nemám, naša G. poznala len môjho otca – volala ho Fifanko 🙂 Podľa mňa je dôležité aby deti vedeli, ako veľa aj pre nás veľkých rodičia znamenali, a že je nám za nimi občas smutno tak, že sa nám vykotúľa pri spomienke slzička. Preto by som si niektoré z knižiek Angely Nanettiovej rada prečítala a zistila aké sú.
