Prichádza čas dušičkový, či v poslednej dobe i Halloweenový, keďže v nejednej škole a škôlke dnes majú dnes deti deň v maskách a pre rodičov sa chystajú rôzne strašidelné, zamaskované akcie… Aj u nás v BA – DNV je dnes večer lampionáda, už tradične spojená so súťažou vyrezávaných svetlonosov…
V dnešnom článku chcem priblížiť, ako oslavujú „Día de los Muertos“ (Deň mŕtvych) v Mexiku. Sviatok oslavujú tri dni – 31. októbra, 1. novembra a 2. novembra, teda spadá to do rovnakého času ako naše sviatky Všech svätých a Pamiatka zosnulých. Význam sviatku je rovnaký ako u nás, rodina a priatelia sa stretávajú, aby sa pomodlili a spomínali na svojich zosnulých blízkych. Mexické spomínanie je iné ako to naše slovenské.
Možno povedať, že pre Mexičanov je to najväčšia udalosť roka, najdôležitejší sviatok. Investujú veľa času i finančných prostriedkov počas prípravy osláv.
Ľudia sa stretajú, aby boli s dušami blízkych. Stavajú na hroboch kvetinové oltáre – „ofrendas“ z oranžových kvietkov marigold, kde sú položené rôzne cukrovinky a obľúbené jedlá ich blízkych, fotky, spomienkové predmety. Darčeky pre svojich zosnulých častokrát plánujú a chystajú už v priebehu roka. Na detské hroby nosia hračky, na hroby dospelých prinášajú flaše alkoholu. Typicky sú na hrobových oltároch uložené kandizované tekvice, pan de muertos (chlieb pre mŕtvych), cukrové lebky a obľúbené jedlá zosnulých blízkych.
Nezriedka stavajú oltáre – „ofrendas“ i doma, vyhradia im samostatnú miestnosť, v ktorej spoločne posedia a spomínajú na zosnulých blízkych. Ich príchod oznamuje kostolný zvon.
Sladký chlieb, s chuťou anízu a pomarančovej šťavy, býva dekorovaný kúskami cesta, ktoré predstavujú skrížené kosti (pre mŕtvych) a slzu bohyne Chimalma (pre živých).
Cukrové lebky – známe aj ako Las Calaveras, ci Sugar Skulls sú vyrobené z cukru, vody a skrobu, bohato farebne zdobené, niekedy majú na čele meno zosnulého, na ktorého sa spomína. Ľudia ich používajú hlavne na ozdobu, ale aj jedia.
V tomto videu je pohľad na modernú výrobu pomocou plastových foriem ale i tradičnú pomocou hlinených foriem, z liateho cukru:
www.youtube.com/watch?v=aP42XHd_Gcw
Piknik môže začať, ľudia konzumujú jedlá z oltárov svojich blízkych. Veria, že takto prilákajú duše blízkych, a tie ich začujú. Vypočujú ich motlidby, ale aj ich rozprávanie o rôznych zážitkoch. V niektorých regiónoch ľudia zostávajú pri hroboch celú noc, v niektorých regiónoch dávajú k hrobom deky, aby si zosnulí mohli oddýchnuť po dlhom putovaní. Vyzerá to podobne ako rodinná oslava narodenín. Viac v nasledujúcom videu, má aj prvú časť – prípravy, koho zaujme, môže si dohľadať na jútjube sám 🙂
Počas všetkých troch dní sa v uliciach miest konajú sprievody, ľudia prezlečení a namaľovaní ako smrť vítajú smrť, chcú jej ukázať, že sa jej neboja.
La Calavera Catrina z posledného obrázka má oblečený Tehuana kroj, o ktorom som písala viac v predošlom žurnáli. V ruke drží typickú misku, s ornamentami v štýle Tehuana + pozapichované sú v nej vlajočky „papel picado„. Takéto papierové vystrihovance používajú Mexičania pri rôznych oslavách, zaslúžilo by si to samostaný článok – je to tradičná mexická technika, ktorú niektorí zdokonalili do vystrihovania a vyrezávania nádherných obrázov (napr. moja obľúbená papierová blogerka s mexickými koreňmi Elsa Mora).
Skadiaľ pochádza zvyk prezliekať sa za smrť?
Prvá elegantná lebka pochádza z obdobia 1910-1913 a je dielom mexického umelca, litografa s menom José Guadalupe Posada. Bol politickým satirom a tento obrázok mal vo svojej dobe charakterizovať Mexičanov podliehajúcich európskym tradíciám, zabúdajúcich na vlastný pôvod a kultúrne tradície.
Známou, rozšírenou a tradičnou ju urobil až obraz Diega Riveru z roku 1948 (maliar, životný partner Fridy Kahlo). Na obraze je La Catrina, Frida, pred ňou Diego Rivera i pôvodný autor José Guadalupe Posada. K pôvodnej „hlave“ pridal Rivera i telo.
Inšpiráciou bola zrejme aztécka bhohyňa smrti a pôvodné aztécke rituály spojené s oslavou smrti potlačené rozširovaním kresťanstva do Mexika.
Ak si zadate „sugar skull“ alebo „La Catrina“ do vyhľadávania googlu, objavíte inšpirácie na milión spôsobov – od nechtového zdobenia, cez tetovania, obrazy, ba i látky na šitie. I na sashe sa nájdu zaujímavé cukrové lebky, pridala som niektoré v bočnom paneli…
A nedá mi to nespomenúť. Na cinoríne kde sú pochovaní moji rodičia, bol v čase Vianoc položený ozdobený cca 1,50 vysoký vianočný stromček. A pod stromčekom nedotknutá fľaša alkoholu 🙂 Po Novom roku, už bolo z fľaše hodný kus upité, no stále tam bola. Bol to hrob, s vyobrazením i menom nejakého Róma. Žiť, umierať, ba i odpočívať v hrobe vedia hodne emotívne.
No a hudba preniká na naše cintoríny tiež, rovnako v čase Vianoc, sa z niektorých hrobov ozývala Svätá noc, tichá noc z hracích pohľadníc. Tak už nielen svetielka a kvety… čo vy na to, preniknú ta i Halloweenské strašidlá?
Zdroje obrazkov a informacií:
http://en.wikipedia.org/wiki/Day_of_the_Dead
http://www.celebrate-day-of-the-dead.com/day-of-the-dead-facts.html
http://www.sfgate.com/mexico/mexicomix/article/Mexico-Mix-Day-of-the-Dead-Mexico-s-most-2533466.php
http://www.sfgate.com/mexico/mexicomix/article/La-Catrina-Mexico-s-grande-dame-of-death-2318009.php
http://en.wikipedia.org/wiki/La_Calavera_Catrina
http://gomexico.about.com/
http://en.wikipedia.org/wiki/Papel_picado
http://www.puebla-mexico.com/tag/day-of-the-dead/
http://medicaltourismtravelguide.com/day-of-the-dead-mexico-style/2281